Miroslava Zajcevová
Politika „SPOJENCI“ UŽ DELIA MIESTA NA ÚRADE
Došlo na moje slová. Viacerí kandidáti sú obyčajné figúrky a ich jedinou úlohou je slúžiť „vyšším záujmom“ niekomu z pozadia.
Som Ing. Miroslava Zajcevová.Narodila som sa v Humennom, kde som strávila detstvo a navštevovala miestne gymnázium. Neskôr som študovala na Moskovskej štátnej akadémii v Rusku.Pracovala som v Rusku a neskôr na Ukrajine na významných manažérskych postoch, kde som získala bohaté skúsenosti s vedením firmy, pracovníkov a komunikáciou so zahraničnými partnermi. Dôkazom môjho pracovného nasadenia a profesionality sú Ocenenie Importér roka 2009 a Vyznamenanie za osobitý prínos v rozvoji medzinárodných ekonomických vzťahov s Ukrajinou. V roku 2012 ma životná púť zaviedla do Kazachstanu a Kirgizstanu, kde som pôsobila ako prvý tajomník a ekonomický diplomat na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Astane.Moje srdce však stále patrilo kraju, kde som sa narodila a vyrastala.V súčasnoti pracujem ako riaditeľka spoločnosti zameranej na medzinárodný obchod. Momentálne kandidujem na post primátorky mesta Humenné. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Došlo na moje slová. Viacerí kandidáti sú obyčajné figúrky a ich jedinou úlohou je slúžiť „vyšším záujmom“ niekomu z pozadia.
Milí Humenčania, milí priatelia, je mi ľúto, že Ste sa stali svedkami takej špinavej predvolebnej kampane, ktorá asi nemá obdoby na celom území Slovenska. Do tejto kampane boli zapojené celoslovenské médiá, noviny, atď.
Pred štyrmi rokmi bolo kľúčovým bodom môjho volebného programu zvyšovanie zamestnanosti. V politike sa rýchlo zabúda, ale predsa si len skúsme spomenúť na moju volebnú kampaň spred štyroch rokov.
Komunálne voľby sa blížia a v Humennom sa opäť roztáča kolotoč pochybností o ľuďoch, ktorí sa uchádzajú o dôveru občanov. Je mi ľúto, že ľudia namiesto diskusie o programoch a vízách musia znova riešiť, kto a najmä prečo sa im z l
Človek si počas svojho života vyberá stále - priateľov, profesiu, manžela, manželku. Vybrať si a správne sa v pravý čas rozhodnúť o svojom osude je naozaj ťažké. No ešte ťažšie je rozhodnúť sa, ak je reč o tom, ktorou cestou a
Nedávno ma na stránke nášho Ministerstva obrany upútalo vyjadrenie ministra obrany SR Martina Glváča
Viem, ako sa žije v rodine učiteľa alebo zdravotnej sestry. Môj otec bol stredoškolský učiteľ matematiky a teta zdravotná sestra. Obaja sú už na dôchodku.
Podľa kresťanskej tradície pri svojom úteku z Ríma stretol apoštol Peter Ježiša Krista a opýtal sa ho: „Quo vadis, Domine?“ („Kam kráčaš, pane?“). Tak ako jemu, aj mne sa pri pohľade na moje milované, no zúbožené a valiace sa do
Žijeme v 21. storočí a ak sa tvárime, že žijeme v dobe, v ktorej je hodnota života absolútna v takej miere, že ani masový vrah nemá byť potrestaný trestom smrti, tak nemôžeme tvrdiť, že umelo vyvolaný potrat je celkom v poriadku.
Naposledy som na tomto mieste písala o programe, ktorý by vedel v konkrétnej podobe pomôcť zaostávajúcim regiónom od kolegu zo SIETE Róberta Auxta. Svoj blog som začala tým, že som hrdá lokálna patriotka.
Ako lokálpatriotka pociťujem, že región Horného Zemplínadostatočne nevyužíva svoj potenciál. Vidím, že je nevyhnutné dodať našmu okresu novú energiu, aby mohol byť opätovne výkladnou skriňou východného Slovenska.